Hundreme. Brýzgame na počasie, veľa prší alebo je sucho, dnes je zima alebo mi to horko ide na nervy, brýzgame a nie sme spokojní takmer denne. A tí profesionálnejší veční nasrdenci hádžu na nás svoju nespokojnosť už z rána. Možno sa im tak uľaví, netuším.
Niekedy aj ja frflem, hlavne na zimu, že by som pokojne mohla žiť v Afrike a krotiť levy. Lenže potom si spomeniem, ako som už koncom augusta znavená zo slnka, z tepla, letných sandálok a že by to chcelo zmenu. Napríklad sexi čižmičky. A zase naopak, po dlhej zime a spomínaných sexi čižmičiek, v ktorých sa bojím šoférovať, lebo sú až tak nebezpečné, netrpezlivo čakám na jar, keď nôžky vykuknú na svet spod sukienok v lodičkách a cítim sa ľahúčko, len tak vo svetríku, a v hypermarketoch sa vŕtam v kvetinách, muškátoch, vláčim domov celé balenia aj so zeminou s myšlienkou skrášliť si svet.
A teším sa, až to všetko bude bujnieť, rásť, kvitnúť a odkvitnuté lupene všetkého budú poletovať vôkol.
Vlastne máme od pána Boha šťastie, že sme sa narodili tu a nie medzi eskimákmi, večne zabalení a žužlajúci sušené ryby. Že sme sa narodili tu a nie na púšti, kde slnko spáli každý omylom zatúlaný kvietok. A že sme vo vnútrozemí a nemusíme sa triasť pred tsunami alebo nájazdmi rozbujarených turistov.
Máme obrovské šťastie, že vďaka rodnej hrude viem, čo je slnko, viem, čo je sneh, poznám listy zelené, ale aj žlté a červené. A vďaka počasiu viem, že aj v živote to tak chodí - po každej zime jar a leto príde, ale aj to, že zlaté slnko nežiari každý deň....
Krásne a voňavé slnečné dni praje Mata Hari...
... citujem: „po každej zime jar a leto príde, ale aj to, že zlaté slnko nežiari každý deň...“ dosť dôvodov na pokoru a vďačnosť Bohu/prírode, a jednako je človek nadizajnovaný tak, že keď sa niečo dá zlepšiť/zdokonaliť, omína ho to a táto nespokojnosť - aj keď je sama o sebe nepríjemná - je prvý impulz k činu :).
OdpovedaťOdstrániťno, nie každý na nespokojnosti, ako hnacom motore funguje, mňa napríklad a vidím to aj na deťoch, naštartuje pochvala, ocenenie práce, to je môj benzín...:D
OdpovedaťOdstrániťAle ty skôr vravíš o veľkých veciach, takých celoplošných, veru, keby nebolo nespokojnosti, tak sa dodnes moríme s hlbokým socializmom s (ne)ľudskou tvárou....
ZT
jasné, kto by nechcel fungovať na pochvale a ocenení? každému človeku sú príjemné a keby sme si mohli vybrať, fičíme len tejto pohonnej hmote :). je určite príjemnejšia než nespokojnosť splodená povedzme pocitom neprávosti. nehovoriac o tom, že naprávanie neprávostí nezaručuje pochvalu ani ocenenie, často naopak prináša nepochopenie a podozrenie „o čo mu vlastne ide?!“ :).
OdpovedaťOdstrániťpocit neprávostí zažil už asi každý z nás, ale písala som o inom
OdpovedaťOdstrániťZT
... viem, Zuzka, chcel som len upozorniť na možné stotožnenie „večných nasrdencov“ hádžucich svoju nespokojnosť na iných s „nasrdencami proti neprávosti“: ak ľudia onú neprávosť nepostrehnú / tolerujú, môžu sa im aj „nasrdenci proti neprávosti“ javiť ako „veční nasrdenci“, nespokojní bez zrozumiteľnej príčiny.
OdpovedaťOdstrániťPááni, tak toto už je zauzlené nadobro! Ale idem do opozície: Ak som bojovník voči neprávosti veľkého rozmeru, to mi nedáva právo svojou nabubralosťou a nasrdenosťou zaťažovať okolie. Napríklad - lekár, ktorý neúspešne bojuje za niečo nemôže vrčať a prenášať svoj hnev na pacientov.
OdpovedaťOdstrániťA naopak, ľudia, verejne vystupujúci ako bojovníci v opozícii majú isto svoju ľudskú tvár a je to len ich postoj, či na verejnosti budú odhaľovať len tú na bojových chodníčkoch (hrozí, že ho ľudia budú brať ako večného nasrdenca) alebo ukáže aj milú ľudskú časť svojho ja...
A dnes je krásne...:-)
Zuzana, môžeš prosím upresniť 1) voči čomu/komu ideš do opozície? 2) aké prejavy nabubrelosti pozoruješ v našom komunálno-politickom priestore?
OdpovedaťOdstrániťByť proti je psychologicky jednoduchšie. Byť za je zložitejšie, je to tvorivý postoj. Človeku je prirodzené tvoriť. Brániť iným tvoriť je tiež svojim spôsobom tvorba, ale už akosi menej tvorivá tvorba.
OdpovedaťOdstrániťRudo, v samotnom „byť za“ (v akte zaradenia sa do zástupu) mnoho tvorivosti nevidím. a „byť proti“ neznamená len „chcem niečomu brániť“. môže to znamenať aj „hľadám inú cestu“. a hľadanie inej cesty je jeden z najtvorivejších procesov.
OdpovedaťOdstrániťoponujem tebe, Miro, stále mám pocit, že ospravedlňuješ tých hundrošov, ale už tejto debate vôbec nerozumiem, tak sa vzdávam a idem sadiť kvety.
OdpovedaťOdstrániťZT
... rozumiem, prajem radosť zo sadenia a pekný deň :).
OdpovedaťOdstrániť