Poznáte to - tam sa z novín valí správa, že mládežníci umučili
psíka, hen uverejnené video chlapcov, čo súťažia v hode mačkou... Každopádne,
nič pozitívne. Srdí ma to, lebo sa potom každý pohoršuje s povzdychom "Tá dnešná
mládež!".
Len tak, medzi nami, tento povzdych je fak už za stáročia
otrepaný!
Deti sú papagáje (a dospeláci opakovací somári), opakujú to, čo
vidia. Zo začiatku doma, potom od kamarátov, z médií a snažia sa videné
zdokonaliť. Ak vídavajú nepekné zaobchádzanie so psíkom či mačičkou doma, ťažko
ich presvedčíme, že tak sa to nemá. Ako na našej ulici, psík malý biely chlpatý,
večne "vyhodený" na ulici, pánko doňho kopne, aby mu nezavadzal so slovami: "To
je taký sprostý pes!" Toto asi nebude práve ukážka výchovy k zodpovednosti a
láske.
Ale chcem napísať o tých iných deťoch, tých, čo k nám chodia a
ktorých mám rada. Pred rokom deti z Rendezu ratovali psíka, ktorého na ceste
zrazili tri po sebe idúce autá. Psík prežil, bol zranený, len mládežníci
nevedeli, ako ďalej a dospeláci im nepomohli, len robotníci zo stavby mali
snahu. Tak Martin R. volal našej Zuzke a tá hneď zorganizovala záchrannú akciu,
psíka sme s Mikinom zabalili do deky, naložili do auta a odviezli veterinárovi
na Koľajnú, kde nás už čakali, psíkovi sa dostalo prvej pomoci a potom sme ho
odviezli do útulku, kde už tiež vedeli, že prídeme, lebo psík nemal ani známky
na staručkom obojku a už vôbec nie čipovanie. Dostal meno Rendez, na prednú
labku dlahu a veľmi chcel ísť s nami domov. Len to nešlo, mám ich už troch, to
fakt stačí. To boli teda deti z Rendeza, ktorým osud psíka nebol
ľahostajný.
A pred pár dňami v Rači, pred Billou pri stavbe bytovky. Motkalo
sa po ceste mačiatko, takmer ho zrazilo auto, Miki a partia "tej nevychovanej
mládeže" mačiatko zratovali, čakali s ním, či ho niekto bude hľadať, nakŕmili ho
šunkou, ale po hodine to vzdali, keď videli, že mačiatko je samučičké ako prst.
Tak mi ho syn dovliekol domov. Malé, chutné a veľmi hladné. Osud mačiatka chytil
za srdiečko aj Našubabičku, ktorá ho má teraz v perníkovej chalúpke a stará sa
oň. Mačiatko dostalo od mládežníkov meno Pirátka Billičková. Už len dúfam, že
osud mojim deťom nepripletie už nič stratené, opustené, lebo už toho máme doma
viac, než dosť.
Len toľko som chcela, že tá naša račianská omladina vôbec, ale vôbec nie je zlá!
.jpg)
tam nie je len to jediné mačiatko ale po celom sídlisku sa ich potuluje niekolko desiatok v zime vliezajú do motorovej časti aut a robia škodu-s tým treba niečo robiť
OdpovedaťOdstrániťach jaj, veru, na jednej strane je mačka prirodzený deratizátor a je fajn, ak sa potuluje v okolí, na druhej strane sa množia o dušu a taká mŕtvolka vypadnutá z motora je veľmi nepríjemný zážitok. Ideálna cesta by bol odchyt raz za polroka a sterilizácia, žiaľ na to nemá financie žiadna mestská časť, nielen Rača. Treba neustále opravovať školy, škôlky, ihriská, cesty, treba hľadať bývanie pre sociálne slabších - na to všetko je málo peniažkov, takže na "mačacie " problémy skutočne nezostáva. jedine dobrovoľníci, osobne poznám catwoman v Rači, ktorá sa stará o túlavé koťátka, investuje do vyšetrení, odčervení, dáva ich sterilizovať na vlastné náklady a hľadá im nový domov - veľa mačiek si brávajú rakúšania. Lenže na takúto bohulibú činnosť treba mať financie, priestor ,čas a srdce.
OdpovedaťOdstrániťPotom je ďaľšia skupina obyvateľov, tzv. krmiči - ľudia zvyčajne vyššieho veku, osamelo žijúci, ale príliš pohodlní na to, aby sa ujali čo len jedného mačaťa, tak kŕmia mačky vonku. Mňa taký pán napadol s nožom, keď som ešte na Novohorskej išla so psom (Maťulka je kríženec pitbull-ridgeback), pes bol bez vodítka, ale s košíkom. Ako každý pes, aj Maťula sa rozbehla medzi mačky, ktoré pán kŕmil, mimochodom, Maťka nikdy nezahryzla iné zviera, ani mačku, len ich rada naháňa, pán sa na mňa vrhol s nožom.... trochu extrém..
Nedá sa, žiaľ, vyhovieť všetkým.
ZT