Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Tak sme sa v sobotu s malou Zuzkou vybrali na Vianočné naše trhy, starosta objednal pekné zimné počasie, len v snahe vyhovieť to nebesá trošku prešvihli a poslali nám riadnu ľadovú víchricu. Už keď sme sa autom priblížili, takmer mi pod kolesá vbehol motajúci sa vozíčkar, s ktorým si vietor na ceste robil čo chcel.
"Je opitý, či čo?", napadlo nás ako prvé a nechali sme pre istotu auto dolu a zápasiac s víchrom sme sa pohli smerom k nešťastníkovi, ktorý vytrvalo bojoval s nepriazňou a vodičmi na ceste.
"Pane, nemôžete sa motať na ceste, kam chcete ísť?", spýtala som sa muža, ktorému zreteľne chýbala ruka aj noha.
"Prepáčte, chcem sa dostať na zastávku autobusu."
Ako pozerám, tak som pochopila, že sám nedokáže vyjsť na chodník, aby sa dostal na zastávku smerom domov.
Nelenili sme, muža odviezli k priechodu, vyložili na chodník a na vytúženú zastávku, ktorá bola pre neho takmer nedosiahnuteľná. Natiahla som mu na hlavu kapucu bundy, Zuzka zistila, že o 5 minút ide autobus, pán sa poďakoval a my sme sa vrhli na stánky s perníkmi a Vianočnými trubičkami...
Nepíšem to ako kritiku terajšieho predstavenstva, naše myslenie alebo skôr nemyslenie na vozíčkarov je pozostatok z čias komunizmu, keď boli postihnutí ľudia  izolovaní od bežného života, aby ten zlý kapitalistický svet videl, že naša krajina je tak dokonalá, že postihnutých nemáme.
Naše myslenie a plány do budúcnosti dodnes nepočítajú s nešťastím, s chorobou, úrazom a už vôbec nie so životom na vozíku. Ale keď sa to stane, tak sme všetci rovnakí, chceme bojovať s nepriazňou osudu, nechceme byť nikomu na obtiaž, chceme byť naďalej samostatní - čo by sa dalo, keby sme na to mali podmienky. Ale vysoké obrubníky bez akýchkoľvek nájazdov pre vozík hádžu polená pod kolesá...
Nikdy nie je neskoro, práve naopak, je ideálny čas začať myslieť ľudsky, empaticky, uvedomiť si, že aj oni majú nárok na kultúrne vyžitie, na spoločnosť a krásu života. Mestská doprava už na to prišla a dokážu sa ňou prepraviť, tak buďme aj my rozumní, aby sa mohli medzi nami pohybovať bez neustálych prekážok...



0 komentárov:

Zverejnenie komentára